ya aljin! un jiyo, ao leradan vyossa per akote 6 mwae.

una vintwadag 27d 8m 2022t (za-misaljin). hanukin angglossa, jongguossa, ao lera malayossa ima.

gust maha mahossa, szpil hammasbasu, ao kaku kompyudwaebma.

zantumam

mitzan
tropos↓ plas→ lepa alvyol[1] palyatsi ngangi gorla
fal→ uten mit uten mit uten mit uten mit uten
hana m n ɲ ŋ
bamba p b t d (c) (ɟ) k ɡ (ʔ)[2]
bamfendo t͡s t͡ɕ d͡ʑ
qis fendo s z ɕ ʑ
fendo f v (ç) (x) (ɣ) h
r-lik zan ɾ
syazannen (w) j w
flanka l (ʎ)
sebyazan[3]
katae↓ plas→ fura mellan hina
fal→ uten kraes uten uten kraes
oba i y ɯ~u[4]
mellan ɛ~e ø (ə) o
unna (æ) a

zanruru

  • yamhti [ʔ] na mellan f sama syazan inye qigao silba. (ttb. f un [fɯˈʔɯn])[2]
  • mangeraz /ptk/ blihti [p̚t̚k̚], na owari f silba os inye gyenmitzan.[2]
  • /ɾ/ harhti mange fal, dehti r-lik zan mikava.

jongsilbatro

  • jongsilba-qigaozma nyam, hata kírkas (💡) ao kirkás (🍺).

kakutro

latinkaku

alfakrun
a b d e f
a b d ɛ~e~ə f
g h i j k
ɡ h~x i~j d͡ʑ k
l m n o ø
l m n o ø
p q r s t
p t͡ɕ ɾ s t
u v w y z
ɯ~u~w v w j z
(â, ê, ă) û, ŷ
(ə) y
plukiraenklani
ae ao oe ng
aj aw oj ŋ
ny sz ts tsz
ɲ ɕ t͡s t͡ɕ
dzs ue zs
d͡ʑ wi~uj ʑ

andraruru

  • yókutid aon yam mit akyút kiráen f jongsílba (ttb. rín'go), men mángetid móno kóske opéta.
  • grav brukena per mki ka syazan mus hanuyena na sebya. (ttb: tatoèba)
  • i ao u per /j/ ao /w/ inye syazanklani; y ao w per /j/ ao /w/ za mitzan. (ttb. mwai os mwae dehti)
  • al plukiraenklani hanuyena na heya zan na alplas. (ttb. mange /ma.ŋe/)
    • li zol, brukti ' per mahklar li he hanena na sebya kiraen. (ttb. rin'go)

кирилкаку / kirilkaku

алфакрун
а б в г д е з и
a~ɑ b v ɡ d ɛ~e~ə z i
ј, й к л м н њ ҥ o
j k l m n ɲ ŋ o
ө п р с т у ў ү
ø p ɾ s t ɯ~u w y
ф х ц ч џ ш ж (ъ)
f h~x t͡s t͡ɕ d͡ʑ ɕ ʑ (ə)

اربککو / arabkaku

الفاکرُن
ا پ ب ت چ ج (خ)
a p b t t͡ɕ d͡ʑ (x)
څ د ر ز ژ س ش
t͡s d ɾ z ʑ s ɕ
ڠ ف ک گ ل م ن
ŋ f k ɡ l m n
ڽ ہ و ۏ ي (ء)‎ (∅)
ɲ h~x u~w v i~j (ʔ) (ə)

per syazan, kiraen altid na kiraenkleya oba mitzankiraen:

  • اِ per /i/, /y/ ao /e/,
  • اُ per /u/, /ø/ ao /o/,
  • aoen اَ per /a/.

li nae yam mitzankiraen, bruk ا (alif). mena, syazan nae altid kakuyena.

andraruru

  • bruk-n østarab laskukiraen.
  • bruk-n szaddah per gyenmitzan.


hanutro

yoktid brukti-n festako os tsunagako, dangki na glossaruru f lunamik. per suruko yam afto.

suruko
suruko yena tid deki ak / nae surujin spør
(ko) -(y)ena- -dan-, -ha(ji)- -(de)ki- -nae- -(u)n- -v(i)- -we-
-ima- -tsa- -d(u)- -(do)k-
-(mi)rae-, -po- -ti-, -(de)hti- -s(ore)- -h-, -y- (hei)

tatoèba

davi hanu! / zahaji ao bratulla!
latinkaku kirilkaku arabkaku mellantro
Bratulla Davi Hanu! made, ao haeza-n magicmetal os magic, na hobit namaè. братулла Дави Хану! маде, ау ун хаиза маџикметал ос маџик, на хобит намае. برتلْ داۏي هنو مدي، او ون هازا «ماجیکميتال» وس «ماجيک»، ن هوبت نامي. Braatulla Davi hanu made, au un haisa magicmetal os magic, na hobit namae.
Un yevaljin, os atamapasz f afto podkast. Ун йевалџин, ос атамапаш в афто подкаст. ون يۏلجن، وس اتمپش ف فتو ڤدکست. Un yewaldjin, os atamapashuun per afto podkast.
Ao un noyvyossajin, blidan-n Vyossajin de ein dag, sit dandag maha-n afto podkast, grun dua-n Vyossa. Ау ун нойвйоссаџин, ун блидан Вйоссаџин де еин даг, сит ун дандаг маха афто подкаст, грун ун дуа Вйосса.   او ون نويۏيوسجين، ون بلدان ۏيوسجين دي ين دݢ، ست ون داندݢ مها فتو ڤدکست، ݢرن ون دوا ۏيوس. Au un neoviossadjin, un bli dan viossadjin de ein daag, so dandaag au un maha afto podkast, grun un dua viossa.
  1. hammaslik os alvyolik.
  2. 2,0 2,1 2,2 yokutid afto zan yam koske bamba kataeyena, os na owari f silba.
  3. nae zettae li katae-syazan yam na gwir.
  4. /u/ yoktid lik /u/ inye nihonossa: yokutid deki mellanlik, os utenkraeslik.